Ťažké (smrteľné) hriechy

Katechizmus Katolíckej Cirkvi

1855 smrteľný hriech – vážnym prestúpením Božieho zákona – ničí v srdci človeka lásku.(1395) Odvracia človeka od Boha, ktorý je jeho posledným cieľom a jeho blaženosťou, a to tým, že človek dáva prednosť nejakému nižšiemu dobru pred Bohom.
Všedný hriech ponecháva v človekovi lásku, hoci ju uráža a zraňuje. 

1856 Keďže smrteľný hriech napáda v nás životný princíp, ktorým je láska, je potrebná nová iniciatíva Božieho milosrdenstva(1446) a obrátenie srdca, ktoré sa normálne uskutočňuje v rámci sviatosti pokánia.
„Keď … vôľa ide za niečím, čo samo osebe odporuje láske, ktorou je človek zameraný na posledný cieľ, je hriech vzhľadom na svoj predmet smrteľný … či už je proti Božej láske, ako je rúhanie, krivá prísaha a podobne, alebo proti láske k blížnemu, ako je vražda, cudzoložstvo a podobne… Niekedy však vôľa hriešnika ide za niečím, čo v sebe obsahuje určitú nezriadenosť, ale nie je v rozpore s láskou k Bohu a k blížnemu, ako napríklad prázdne reči, zbytočný smiech a podobne. To sú hriechy všedné.“ 

1857 smrteľný hriech predpokladá súčasne tri podmienky: „Smrteľný je každý hriech, ktorého predmetom je vážna vec a okrem toho je spáchaný s plným vedomím a uváženým súhlasom.“ 

1859 smrteľný hriech predpokladá plné vedomie a plný súhlas.(1734) Predpokladá poznanie, že čin je hriešny, že je v rozpore s Božím zákonom. Zahŕňa v sebe aj dostatočne uvážený súhlas, aby to bola osobná voľba. Predstieraná nevedomosť a zatvrdnutosť srdca nezmenšujú, ale naopak, zväčšujú dobrovoľný ráz hriechu. 

1861 smrteľný hriech je radikálna možnosť ľudskej slobody,(1742) podobne ako láska. Má za následok stratu Božej lásky a zbavuje posväcujúcej milosti čiže stavu milosti. Ak nie je napravený ľútosťou a Božím odpustením, spôsobuje vylúčenie z Božieho kráľovstva a večnú smrť(1033) v pekle, pretože naša sloboda má moc robiť definitívne, nenávratné rozhodnutia. Ale hoci môžeme usúdiť, že nejaký čin je sám osebe ťažkým previnením, musíme úsudok o ľuďoch ponechať Božej spravodlivosti a Božiemu milosrdenstvu. 

1874 Spáchať smrteľný hriech znamená uvážene, to jest vedome a dobrovoľne zvoliť vec, ktorá sa vážne protiví Božiemu zákonu a poslednému cieľu človeka. smrteľný hriech v nás ničí lásku; bez ktorej nie je možná večná blaženosť. Ak ho hriešnik neoľutuje, má za následok večnú smrť. 

 ----------------------------------------------------

vražda, hýrenie (sexuálna zvrátenosť), utláčanie ľudu, cudzinca, vdovy a siroty; nespravodlivosť voči námedznému robotníkovi, klamstvo, nenávisť, smilstvo a cudzoložstvo, rúhanie, svätokrádež, modloslužba, čary, nepriateľstvá, opilstvo (drogy) ... nedodržiavanie cirkevných sviatkov a prikázaní ...

291. Ktorých je šesť hriechov proti Duchu Svätému?
           Šesť hriechov proti Duchu Svätému je:

          1. opovážlivo sa spoliehať na milosrdenstvo Božie (po-
              zri otázku č. 177);
          2. pochybovať o milosrdenstve Božom a oddať sa zú-
              falstvu (pozri otázku č. 177 a poznámku pod ňou);
          3. odporovať poznanej zjavenej pravde;
          4. závidieť blížnemu milosť Božiu;
          5. zatvrdiť si srdce oproti spasiteľnému napomenutiu;
          6. zotrvávať tvrdošijne v nekajúcnosti,

        Tieto hriechy sa menujú hriechmi proti Duchu Svätému, lebo
         zatvárajú cestu milosti Ducha Svätého do duše.

177. Kto sa prehrešuje proti nádeji?
       Proti nádejí sa prehrešuje:
          1. Kto nedúfa, že mu Boh odpustí hriechy a pomôže
             k večnej spáse;
          2. kto opovážlivo dôveruje v božie milosrdenstvo.

       Kto nedúfa, že mu Boh odpustí hriechy a pomôže k večnej
     spáse, dopúšťa sa ťažkého hriechu, ktorý má meno  z ú f a l s t v o.
     Kým žijeme, musíme dúfať. Zúfalstvo patrí len diablom
     a zatrateným dušiam.